Farnosť
Farnosť Lukov sa nachádza na hornom toku rieky Topľa na severnom úpätí Čergovského pohoria. V súčasnosti má dve filiálne obce Livov a Livovskú Hutu. Tento stav je od roku 2004, predtým bol Livov samostatná farnosť s filiálkami Kríže a Livovská Huta. Preto sa okrajovo spomínajú aj historické súvislosti z bývalej farnosti Livov.
Obyvatelia obce Lukov sú v prevažnej miere gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. V obci sa nachádzajú tri chrámy. Jeden pravoslávny a dva gréckokatolícke, z ktorých drevený chrám je zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky.
História farnosti
Dejiny farnosti Lukov siahajú pred rok 1500 ako to uvádza farský inventár z roku 1834. Podobný inventár z 23. februára 1860 sa vo farskom archíve zachoval doteraz.
Prvá písomne doložená zmienka je z 20. novembra 1726, keď sa v Lukove konalo prijatie Zamoščskej synody pre Šarišský dekanát pod vedením Jána Jozefa Hodermarského vikára biskupa Juraja Genadija Bizanciho. V tom čase tu bol farárom Konštantín Tarasovič, šarišský archidiakon. Na zasadaní tridsiatich troch kňazov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia bol prítomný i Vasiľ Tarasovič z Kružlova, ktorý pôsobil v lukovskej farnosti v rokoch 1730 – 1736.
V písomných prameňoch z 18. storočia sa farnosť viackrát spomína, a to hlavne v záznamoch latinských biskupov, ktorí ju vizitovali. V tomto období sa začala preukázateľne viesť matrika, čo sa viaže na rok 1729.
V správe z kánonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho z roku 1746 sa spomína, že v Lukove je starobylý drevený chrám v dobrom stave a farárom je Vasiľ Tarasovič. Ako filiálka sa spomína Venécia, kde je drevený chrám v starobylom stave. Podobne starobylý drevený chrám je i v Livove, kde je farárom Lukáš Posseczký.
V čase príprav na zriadenie Prešovského biskupstva dňa 4. októbra 1814 vydala Najvyššia kráľovská rada pod číslom 23 034 žiadosť o vykonanie súpisu gréckokatolíckych chrámov. Vykonali ho rímskokatolícki farári v priebehu roku 1815.
Podľa neho farnosť Lukov patrila do Sekčovského dekanátu. Patronátne právo mal gróf Jozef Forgacs, ktorý bol fundátorom prvotného farského chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky postaveného už z kameňa v roku 1800. Tento chrám si vystavili samotní gréckokatolícki veriaci s prispením ich zbierok a milodarov. Taktiež bolo zadovážené celé vybavenie chrámu vrátane zvonov.
Podobnou usilovnosťou veriacich bol vybudovaný a vybavený chrám v Livove, ktorý bol podľa láskavého a milostivého intimátu s číslom 14 347 z dňa 25. júla 1797 povýšený na farský chrám, ku ktorému je priradená ako filiálka Kríže. Zatiaľ je však obsluhovaný z Lukova.
V spomínanej správe sa uvádza i Venécia ako filiálka Lukova. Tu má však patronátne právo rodina Kapy a chrám dotuje desiatimi cubulami pšenice.
Chrám v roku 1833 zhorel aj s celou dedinou. Zachránil sa z nej len obraz Posledná večera, Nikolaj a Spasiteľ. V roku 1834 tento chrám bol znovuobnovený, no 8. augusta 1873 znovu zhorel aj s horným koncom dediny. Od roku 1873 tento chrám znovu slúži veriacim.
V blízkosti obce sa nachádza kaplnka postavená v roku 1828; je zasvätená Svätej Trojici. V krásnom chotári sú tri kríže. Kríž pod obcou dala postaviť rodina Sidorjaková a Buliščaková v roku 1831. Pod Zvezlom kríž dal postaviť Vasiľ Rohaľ-Zuzin, pri Potašnej kríž dal postaviť v roku 1889 Ján Šuťak.
